Journal

Už dlho nosím v hlave myšlienku napísať tento článok. Hlavná myšlienka je motivovať hudobné vydavateľstva, aby vydali novú výberovku slovenského bigbítu. Jeden z množstva dôvodov, je vydanie knihy Doda Šuhajdu a Ľuboša Juríka, Slovenský bigbít. Kniha je ako nemý film o hudbe (keď nerátam malé ukážky na dokumentárnych DVD a koncert Legendy 60). Rozhodujúcim faktom bolo ale zistenie, že existuje LP z roku 1989, s názvom Beatová horúčka, ktoré sa ešte nedožilo reedície. Slovenský bigbít (a jeho nahrávky) je v našich končinách hudobná archeológia. Z veľkého množstva vzniknutých kapiel nahrávalo v štúdiu iba minimum. Vo veľa prípadoch sa ich nahrávky stratili v archívoch.



Seriál "Slovenský bigbít" je vynikajúcim dokumentom o hudbe, ktorá sa tvorila po slovenských garážach šesťdesiatych rokov. Dovolím si podotknúť dve malé chybičky. V seriáli (ktorý už bol odvysielaný v TV) sa mnohokrát striedajú témy o kapelách a ľuďoch, čo vytvára chaos pre nezainteresovaného diváka. Ďalšou, väčšou chybičkou je to, že seriál nemá soundtrack. Je pravda, že musí byť náročné získať autorské práva, ale aj napriek tomu, by to bol vznešený a obdivuhodný čin. Bolo by to CD nielen pre generáciu, ktorá toto obdobie prežila, ale aj pre mladých ľudí, ktorí nevedia nič o tom, že sa niečo podobné na Slovensku robilo. V článku som sa snažil vymenovať všetky zaujímavé a známe kapely (hlavne šesťdesiatych rokov ale spomenul som aj nejaké veci z nasledujúceho obdobia). Ospravedlňujem sa za nepresnosti.



Šešťdesiate roky na Slovensku a v zahraničí sú o niečom úplne inom. Keď sa už "vonku" hral Hendrix alebo Doors, u nás všetci "frčali na ranných Beatles". Vzniklo tu obrovské oneskorenie. Rádiová hudba "slovenských sixties" sa podobá skôr na zahraničnú éru päťdesiatych rokov. Našli sa ale výnimky. Ktovie ako by to vyzeralo, keby neprišlo k normalizácii? Ktovie či by naozaj vznikli na Slovensku legendárne kapely? Kdesi som čítal, že pred rokom '68, sa stala témou umelcov jednotvárnosť života a mestský konzumný život. U našich českých susedov bol bigbít progresívnejší. Prišlo k väčšiemu posunu a vznikli kapely ako Synkopy 61, progress organisation, Plastic People of the Universe, Blue Effect, Flamengo alebo Olympic. Hlavnou nevýhodou bol nedostatok vedomostí o tom, "ako na to" (s výnimkou The Beatmen a ich manažéra Petra Tuschera), nedostatok aktuálnych informácii o zahraničnej hudbe a v neposlednom rade nedostatok financií na nástroje.

Začiatky bigbítu (ranné šesťdesiate roky) sa točia okolo cover-bandov, ktoré hrali repertoár Elvisa, inštrumentálky v štýle The Shadows a neskôr ranné nahrávky The Beatles (kapely ako Tiene, Sršni, Combo Black And White, Twist Club Meteor, Kométa, Sputnik, The Players, Jolana, Sputnik, Kabinet 112). K prvým nahrávkam slovenského bigbítu patria If You Know a Don't Cry My Heart (skladbu hrala skupina Beatmen a pred nou ešte Jolana) od Black And White (alebo Meteor?). Autor textu Juraj Lihosit sa k skladbe vyjadril "Už neviem, ako k tomu došlo, že som začal písať anglické texty. Dovtedy (kým v skupine nezačal písať Dežo Ursíny, pozn. aut.) som napísal len jeden text: ..k vlastnej pesničke Don't Cry My Heart, ale s tým som sa nikde veľmi nechválil. Bolo to veľmi primitívne, šlo len o to, aby sa niečo spievalo. S prevzatými anglickými textami to bolo tak, že sme ich opisovali z pásky, často sme dobre nerozumeli a popísali nezmysly".

Naše putovanie bigbítom nás zavedie k Jozefovi Barinovi (lídrovi prvých slovenských bigbítových skupín ako The Players, Kométa). Bol jeden z mála hudobníkov, ktorý mal možnosť svoju hudbu zvečniť na platniach. Tak sa nám zachovali prvé nahrávky (inštrumentálky) The Players a neskôr jeho ďalšej úspešnej kapely The Meditating Four (ale to až po roku 1966). The Players zanechali za sebou celkom slušne spracované vlastné inštrumentálky (Rozmýšlanie v samote a 1966). Skladby (alebo skladbu) nahrali aj ďalší inštrumentalisti, ktorí mali názov populárnej gitary Jolana (song Šanghaj). Dcérsky projekt Jolany, bola skupina Sputnik (ktorá pokračovala v hraní inštrumentálnych skladieb). Skladby nahrali aj kapely Fellows (Lásky cit), Teddy Bears (Pôjdem s tebou - skladba v štýle The Beatmen) a Cabinet (Svitne deň). Po dlhom hladaní som našiel jednu slovenskú výberovku, ktorá tieto kapely dokumentuje. Tvrdý názov Rockové návraty (1964-1968) veľmi nezodpovedaná jemnučkým sixties-popovkám a inštrumentálkam ale aj napriek tomu sa výber celkom podaril. Upozorňujem že pred písaním tohto článku som o tejto výberovke nevedel. Výber nezodpovedá mojej myšlienke, pretože obsahuje iba skladby z rannej éry. "Bestofka" slovenského bigbítu by mala byť celkovým prierezom tohto žánru. Ked už som začal so zverejnenými výberovkami, nedá mi nespomenúť LP s názvom Beat-Line Supraphon z roku 1968, ktoré sa nachádza v mojej zbierke. Nachádzajú sa tu sklady od Atlantis (Seď a tiše poslouchej), Vulkán (Musím táhnout svuj vuz dál), Flamengo (Svatej kluk), Prúdy (Čierna ruža), Juventus (Procitnutí/18 minut), The Cardinals (Even The Bad Times Are Good/Never My Love), The Rebels (Creque Alley/Words) a The Framus Five (Respect/Nobody Knows You When You're Down And Out). Ide o kvalitný výber, tých najlepších skladieb, z celého územie ČSSR, v roku 1968. Tak isto sa reedície nedočkala. Okrem toho som na prechádzke internetom našiel aj ďalšie výberovky (Czechoslovakian Beat #1, Československý beat-festival 1968), s našimi interpretmi (napr. Blues Five, The Soulmen, Beatmen a t ď). Je paradoxné, že sa nájde viac našej bigbítovej hudby v Česku ako u nás. Týmto výberovkám sa budem venovať v recenziách na stránke musicone.sk.


Všetko sa zmenilo po príchode prvého slovenského manažéra Petra Tuschera na hudobné scénu. Bigbítová hudba dostala nový rozmer a vznikol slovenský Beatles - The Beatmen. Vďaka Petrovi Tuscherovi kapela spoznala lesk, slávu a popularitu, ktorú prežívali dovtedy iba západné kapely. Aj ich nahrávky hovoria o tom, že išlo o profesionálny prístup. Za spomenutie stojí skladba Let's Make A Summer. Na hudobnej scéne sa tiež neskôr vďaka Beatmen objavil hudobník, ktorého snáď ani nemusím popisovať - Dežo Ursíny. The Beatmen stroskotali na tom, že "dali padáka slovenskému Brianovi Epsteinovi" (Tuscherovi) a emigrovali na západ (teda okrem Deža Ursíniho, ktorý vedel, že pokus o zhodenie Beatles z hitparád nevyjde). Po emigrácii, sa hneď prvý vrátil bubeník Peter Petro. Vrchol bol jedine vydanie singlu. Dežo Ursíny, po odchode z The Beatmen, založil priam legendárnu skupinu The Soulmen, ktorá zažila rýchlu cestu na výslnenie, ale aj rýchly rozpad. Vydali jednu malú ale úspešnú platňu Wake Up/A Sample of Happiness/Baby Do Not Cry/I Wish I Were. Skladby môžete tiež poznať z českého filmu Pelíšky. Dežo Ursíny po rozpade Soulmen zakladá The New Soulmen. Projekt tiež nemal dlhú trvácnosť a po jeho rozpade založil art rockové Provisorium.





Ešte sa vrátim späť do histórie. V časoch ranných Beatmen vznikla protipólová skupina, hrajúca repertoár The Rolling Stones, s názvom The Buttons. Skupine, je podobne ako Beatmen, venovaná celá kapitola v knihe Slovenský bigbít. Ďalšou zaujímavou kapelou boli The Phantoms, v ktorej pôsobil známy slovenský herec, Marián Slovak a tiež vynikajúci bubeník Dušan Hájek (nekôr Collegium Musicum). Medzi nahrávkami slovenského bigbítu, by sme tiež našli skupinu Mr. Jet & The Cannibals so skladbou Tomorrow. Už spomínaná kapela Meditating Four začala dokonca s nahrávaním albumu, ktorý skončil rokom 1968, kedy kapelu rozpustili a zakázali. Nahrali niekoľko skladieb ako Šťastie alebo Meditácia nad vášňou. Na scéne sa pohybovali aj kapely We Five, The Hooks a Georges et les Flammes. V roku 1967 vznikol, dnes už notoricky známy, Modus a ďalšia vynikajúca kapela našej scény, Blues Five. Svedčí o tom aj cover verzia skladby Beatles, A Day In The Life. V skupine hrali napríklad Rasťo Vacho a Dušan Hájek (budúci Collegium Musicum) a ako spevácky líder Peter Lipa. Skupina priniesla na scénu hudbu, ktorá sa predtým ešte neobjavila - blues s jazzovým nádychom. Do tretice ešte pridávam kapelu, ktorá tiež vznikla v roku 1967 - The Gentlemen (hrali tu napríklad Čufo Nosko a jeden z najlepších jazzových bubeníkov Dodo Šošoka). Nahrali napríklad cover verziu skladby The Rolling Stones, Ruby Tuesday.



V roku 1969 vychádza prvý slovenský album s názvom Zvonky zvonte od poeticky ladenej skupin Prúdy. Bol to prevrat v bigbítovej hudbe. Skupina Prúdy vznikla ešte v dávnej dobe roku 1963, s názvom Jet Black. Po nahraní albumu sa už Prúdy dajú charakterizovať ako hudobníci okolo Pavla Hammela.


Koniec šesťdesiatych rokov zaznamenáva vznik jednej z troch vynikajúcich slovenský art rockových skupín. Marián Varga, Fedor Frešo a Dušan Hájek zakladajú skupinu Collegium Musicum. O skupine som napísal už množstvo článkov v mojich predchádzajúcich blogoch. Na CD "Slovenského bigbítu" by si od nich zaslúžila čestné miesto napr. skladba Ulica plná plášťov do dažďa. V sedemdesiatych rokoch začína éra art rocku a spájanie rocku s umením. U nás sa to okrem Collegium Musicum podarilo aj skupinám Fermáta (ktorú založil ex-Collegium Musicum gitarista, František Griglák), Gattch (vynikajúca art rocková skupina, ktorá pôsobila v Nových Zámkov) a Provisorium Deža Ursíniho. Úspechy žali aj Orchester Gustáva Offermana a Orchester Gustava Broma. V oblasti jazz-rocku tiež pôsobil jeden zabudnutý ale vynikajúci česko-slovensko-americký jazzový trubkár Laco Dézci. Vynikajúce hudobné výkony podal (spolu s jeho kombom Celula) aj pri nahrávaní hudby k filmu Kalamita. Generácia avantgardného Vargu, fusion-jazzového Grigláka a progresívneho Ursínyho začala zanikať v nasledujúcej dekáde.


V neskorej ére 70s a 80s prišli komerční hudobníci (v ich doprovodných skupinách sa objavujú hudobníci, ktorí robili ešte o dekádu dozadu úplne inú hudbu) a aj posledné snahy o umenie zničili kapely ako Taktici, Prognóza, Elán a ďalší. Dokonca aj Dežo Ursíny sa začal meniť a orientovať sa týmto smerom v osemdesiatych rokoch. Osemdesiate roky sú už o niečom úplne inom a do módy prichádzajú žánre disko, new wave a neskôr prichádza punk rock. Vznikli kapely Banket, Bez ladu a skladu, Vidiek, Robo Grigorov & Midi, Ventil RG a ďalší. Koncom osemdesiatych rokov sa robí zakazaná punk rocková hudba. Vznikli Zóna A a neskôr Slobodná Európa. Netreba zabudnút aj na slovenský hard rock (ranný metal) Tublatanka. Škoda že kvalita ich hudby nezotrvala dodnes a skupina sa stala voľným zoskupením okolo lídra (ako to bolo vo väčšine prípadov slovenských kapiel ako Prúdy, neskoré Collegium Musicum, Fermáta). Do väčších detailov zachádzať nebudem.

Čo dodať na záver...

V archívoch sa dá nájsť obrovské množstvo nezverejnených nahrávok. Nejde iba o zvukový záznam. Videozáznamy vystúpení Collegium Musicum v TV (ktoré boli v dokumente o Vargovi skrátené len na pár sekúnd), bigbítových skupín (napríklad The Buttons), film Nylonový mesiac (v ktorom vystupovali The Beatmen) a množstvo ďalších vecí, na ktoré hudobný svet čaká. Vydanie DVD s klipmi, by bol asi príliš veľký luxus na naše pomery.

Pokračovanie článku (doplnok) plánujem zverejniť na hudobných stránkach musicone.sk.

Jediná kompilácia so skladbami slovenského bigbítu bola vydaná v roku 1989 s názvom "Beatová horúčka". Ku skladbám sú aj Youtube linky na videa k skladbám.



LP Beatová horúčka 1965-70


Side 1
1. The Players - The Players (inštrumentálka)
2. The Beatmen - Let's Make A Summer
3. Prúdy - Ked Zomrie Lev
4. The Soulmen - Baby Do Not Cry
5. Prudy - Cierna Ruza
6. The Gentlemen - Ruby Tuesday
7. Blues Five - A Day In The Life

Side 2
1. Mr. Jet & The Cannibals - Tomorrow
2. Meditating Four - Meditacia Nad Vasnou
3. Meditating Four - Hej Pan Doktor
4. The New Blues Five - Little Girl
5. Georges & Les Flammes - Tu T'en Vas
6. The Hooks - Hej, George
7. Modus - Smutok





tags: slovak bigbit, bigbit, czechoslovak, bigbeat, slovak, czech

Lucas Perny (perny.blog.sme.sk / railman.szm.sk)